Rekultivácia ornej pôdy znehodnotenej ťažbou štrku pomocou kompostu aktivovaného Bactériolitom

Nora Polláková¹, Rastislav Bobček², Pavol Prekop³

¹Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ústav agrochémie a pôdoznalectva, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, ²Product feed a.s., Hlavná 1538/31, 929 01 Dunajská Streda, ³Anteco, s.r.o., Kuzmányho 8,  010 01 Žilina

Úvod

Časť parcely ornej pôdy v Hornej Seči o výmere 3800 m² bola dočasne odňatá z využívania, a počas 15 rokov na nej prebiehala ťažba a nakladanie štrku. Na Slovensku, podľa Nariadenia vlády 58/2013, sa musí dočasne zabratá poľnohospodárska pôda rekultivovať a opäť využívať na pestovanie plodín.

 Cieľ

Spätne rekultivovať zabratú plochu použitím odpadového kalu z prania vyťaženého štrku a dlhodobo uskladnenej ornicovej skrývky ošetrenej kompostom ošetrenej kompostom aktivovaným Bactériolitom. Takto prinavrátiť znehodnotenú plochu do poľnohospodársky produkčného stavu takého, aby po vykonanej rekultivácii vytvorená antrozem nadobudla podobnú produkčnú schopnosť ako orná pôda na vedľajšej parcele (kontrola), v prípade úspechu s možnosťou aplikácie rekultivačnej metódy aj na ďalších znehodnotených lokalitách.

Materiál a metodika

• Rekultivácia prebiehala v katastri Horná Seč, v oblasti fluvizemí (FM) vytvorených na treťohorných sedimentoch (štrky a piesky) rieky Hron nerovnomerne prekrytých holocénnymi fluviálnymi povodňovými hlinami (Obr. 1).  
• Fyzikálna rekultivácia zahŕňala vyťaženie 0,8 m vrstvy nekvalitného štrku a zhutnené dno vzniknutej priehlbiny bolo rozrušené diskovaním. Na rekonštrukciu podornice bol použitý odpadový kal získaný praním vyťaženého štrku v celkovej hrúbke po sadnutí zeminy 0,6 m. Navrch bola navezená, urovnaná a skyprená pôvodná skrývková ornica vo vrstve 0,2 m.
• Biologická rekultivácia pozostávala z dodania kompostu z rastlinnej hmoty aktivovaného pomocnou pôdnou látkou Bactériolit koncentrovaný(vyrobený Technológiou Marcela Mézyho s aktívnym komplexom živých kompostovacích mikroorganizmov) v dávke 50 ton na hektár a prísevu strukovinovo-obilninovej miešanky, následnej vhodnej starostlivosti o porast, jeho zmulčovania a plytkého zapravenia do povrchovej vrstvy pôdy (Obr. 2, 3).

Obrázok 1.

Obrázok 2.

Obrázok 3.

Odber vzoriek a analýzy

• Prvý odber pôdnych vzoriek bol urobenýmesiac po vykonaní fyzikálnej, no pred začatím biologickej rekultivácie, z troch pôdnych sond a štyroch vrtov (zložené vzorky vytvorené spojením vzoriek z 5 vrtov). V nasledujúcom roku z dvoch sond a jednej zloženej vzorky.
• Na štatistickú analýzu bola použitá jednofaktorová ANOVA a rozdiely medzi variantmi (Antrozem a Fluvizem) boli vyhodnotené Tukeyho testom.

 Výsledky

• Odpadový kal získaný praním vyťaženého štrku sa ukázal vhodný na rekonštrukciu podornice, pretože negatívne neovplyvnil pestovanie plodín na zrekultivovanej parcele. Odporúčame takýto odpadový materiál bežne využívať na rekonštrukciu pôdy.
• Štruktúrnosť aj vodoodolnosť makroagregátov sa mierne zlepšila rok po rekultivácii, najmä biologickej (rok 2024), avšak stále nedosiahla úroveň kontrolnej Fluvizeme. Preto je potrebné zlepšovať štruktúrny stav pôdy, a to najmä zvýšeným dodávaním organických hnojív, nakoľko organická hmota je jedným z najdôležitejších činiteľov tvorby a stabilizácie agregátov (Tab. 1).

Tabuľka 1. Štatistická analýza parametrov štruktúry pôdy v Antrozemi a Fluvizemi hodnotených Tukeyho testom (hladina významnosti P < 0,05)

• Ornica Antrozeme mala preukazne nižší obsah celkového organického uhlíka (C_OX), labilného uhlíka (C_L), aj v horúcej vode rozpustného uhlíka (C_hwl) v porovnaní s kontrolnou vedľajšou FM kultizemnou. Obsah uhlíka v Antrozemi sa len mierne zvyšuje, preto je nevyhnutné pokračovať v biologických opatreniach zameraných na nárast obsahu organickej hmoty v pôde (Tab. 2).

Tabuľka 2. Štatistická analýza hodnôt pH, sorpcie a organického uhlíka v ornici Antrozeme a Fluvizeme zisťovaná Tukeyho testom (hladina významnosti P < 0,05)

• Hodnoty pH a sorpčné parametre ukázali, že ornica Fluvizeme mala preukazne vyššiu kyslosť než ornica Antrozeme.
• Kukurica, ktorá bola na plochu vysiata rok po rekultivácii, dosiahla úrodu zrna po prepočte 5,1 t.ha^-1, čo takmer dosiahlo päťročný priemer úrody na Slovensku v rokoch 2019–2023 (6,1 t.ha^-1) (Obr. 4).

Obrázok 4.

Poďakovanie:Práca vznikla s podporou projektu VEGA 1/0532/24.