Monitoring výskytu vírusov a fytoplaziem vo figovníku obyčajnom (Ficus carica L.) na území ČR

Kiss T.¹, Slámová E.¹, Pokorná K.¹, Morvay P.¹, Ondrášek I.¹, Bilavčík A.²

¹ Ústav ovocnictví, Zahradnická fakulta, Mendelova univerzita v Brně, Valtická 337, 691 44 Lednice, ² Odbor genetiky a šlechtění rostlin, Národní centrum zemědělského a potravinářského výzkumu, Drnovská 507/73, 161 00 Praha 6 - Ruzyně

Úvod

Figovník obyčajný (Ficus carica L., figovník) je jedna z najstarších domestikovaných plodín, pestovaná najmä v oblasti Blízkeho východu a stredomorskej oblasti. Vďaka miernym zimám a dlhším teplým obdobiam sa stáva obľúbenejší v Rakúsku, Maďarsku, ale aj Českej republike.

Mozaiková choroba figovníka (Fig mosaic disease, FMD) je najvážnejšia choroba figovníka v súčasnosti rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania. Choroba sa môže prejavovať mozaikou, chlorotickými a prstencovými škvrnami, deformáciami listov a poruchami rastu. S FMD je asociovaných najmenej 17 vírusov, 4 viroidy a 2 fytoplazmy, z ktorých vírus mozaiky figovníka (Fig mosaic virus, FMV, Emaravirus fici) je potvrdený kauzálny agens FMD. Medzi ďalšie vírusy infikujúce figovník patrí Fig umbra-like virus (FULV), Fig mild mottle-associated virus (FMMaV), Fig badnavirus 1 (FBV-1, Badnavirus fici), Fig leaf mottle-associated virus 1 (FLMaV-1), Fig fleck-associated virus (FFkaV), Fig latent virus 1 (FLV-1), novšie popísané Fig virus A (FiVA) a Fig virus B (FiVB) a tiež fytoplazmy ‘Candidatus Phytoplasma asteris’ a ‘Ca. P. solani’.

Cíl

Dovoz figovníka zo zahraničia a jeho vegetatívne rozmnožovanie predstavuje riziko rozširovania patogénov na území ČR. V súčasnosti však nie je známe, do akej miery sa patogény asociované s FMD vyskytujú na území ČR. Táto práca sa preto zamerala na analýzu aktuálneho stavu výskytu vírusov a fytoplaziem infikujúcich figovník na území ČR v zbierkach, ovocných škôlkach i verejnom priestranstve.

Materiál a metódy

Celkovo 137 vzoriek figovníka (F. carica) bolo v rokoch 2024 a 2025 odobraných počas vegetačného obdobia (júl – september) z 21 lokalít v 8 krajoch Českej republiky (Tab. 1). Vzorky boli rozdelené do troch kategórií: zbierka (rastliny so známym pôvodom udržiavané konkrétnymi osobami/organizáciami), rozmnožovací materiál (rastliny určené na predaj alebo na produkciu škôlkarského materiálu) a verejné priestranstvo (rastliny s neznámym pôvodom, spravidla verejne dostupné). Vzorkované boli rastliny vykazujúce symptómy FMD i bez symptómov.

Tabuľka 1 Zastúpenie analyzovaných vzoriek podľa kategórie a kraja.

Extrakcia RNA bola vykonaná pomocou extrakčného kitu Spectrum Plant Total RNA Kit (Sigma Aldrich, USA) podľa návodu výrobcu. RNA bola následne ošetrená dnázou (DNase I, Sigma Aldrich, USA) a prepísaná do cDNA protokolom podľa Eichmeier et al. (2010).

Pomocou PCR boli detekované nasledovné vírusy: FMV, FULV, FMMaV, FBV-1, FLMaV-1 a Crinivirus tomatichlorosis (ToCV). Pre detekciu fytoplaziem (16S rDNA) bol použitý real-time PCR protokol podľa Christensen et al. (2004). Názvy, sekvencie oligonukleotidov, dĺžky PCR produktov, PCR mixy a teplotné protokoly spolu s popisom vyhodnotenia sú uvedené v článku v zborníku.

 Výsledky

Výsledky detekcie preukázali, že väčšina analyzovaných rastlín bola infikovaná aspoň jedným vírusom (približne 97 %, 133 vzoriek) (Tab. 2). V 4 vzorkách nebol detekovaný žiadny vírus alebo fytoplazma.

Tabuľka 2 Výsledky detekcie patogénov v analyzovaných vzorkách

Najčastejšie sa vyskytujúcim vírusom bol FBV-1, ktorý bol detekovaný vo všetkých infikovaných vzorkách (približne 97 %, 133 ks). Tento vírus sa nachádzal v každom analyzovanom kraji bez ohľadu na aký účel boli rastliny určené (rozmnožovací materiál, verejné priestranstvo alebo zbierka).

Druhým najzastúpenejším vírusom bol FLMaV-1, ktorý bol zastúpený v približne 50 % vzoriek (69 ks) (Tab. 2). FLMaV-1 bol detekovaný v každom analyzovanom kraji a jeho celkové zastúpenie naprieč kategóriami nebolo výrazne odlišné (43,1 % rozmnožovací materiál, 50,8 % zbierky a 64 % verejné priestranstvo).

Tretím najzastúpenejším vírusom bol FMV, ktorý sa nachádzal v približne 15 % vzoriek (21 ks) (Tab. 2). FMV nebol detekovaný v severnejších krajoch (Královohradecký, Pardubický, Středočeský) a jeho rozloženie v kategóriách nebolo tak rovnomerné ako pri predchádzajúcich dvoch vírusoch. Kým v zbierkach a verejnom priestranstve bolo jeho zastúpenie na úrovni 20 %, v rozmnožovacom materiáli bolo jeho zastúpenie iba v 3,9 % vzoriek (2 ks). Najvyššie zastúpenie tohto vírusu bolo v zbierke v Jihomoravskom kraji, kde bol detekovaný v 36,7 % (11 ks) vzoriek.

Posledným vírusom, ktorý bol detekovaný vo vzorkách, bol vírus FULV, ktorý sa nachádzal iba v približne 2 % vzoriek (3 ks). Jeho zastúpenie v kategóriách bolo nerovnomerné a vo vzorkách z verejného priestranstva ani detekovaný nebol. Po jednom prípade bol detekovaný iba vo východných krajoch, Jihomoravskom, Olomouckom a Zlínskom.

Ostatné testované vírusy, ToCV a FMMaV, a ani fytoplazmy (Cp) vo vzorkách detekované neboli.

Nie všetky infikované rastliny boli symptomatické (Graf 1). U vírusov FBV-1 a FLMaV-1 bolo symptomatických menej ako 40 % infikovaných rastlín. Najvyššie zastúpenie symptomatických rastlín bolo zaznamenané pri víruse FMV (približne 70 % infikovaných rastlín) a pri FULV (približne 66 % infikovaných rastlín), ktorý však bol detekovaný iba v 3 rastlinách. Najčastejšie sa vyskytujúcimi symptómami boli žltohnedé škvrny a difúzne mozaikovité škvrny, typické pre FMD (Obr.1).

Graf 1 Symptomatický prejav infikovaných rastlín rozdelený podľa detekovaných vírusov.

Obrázok 1 Typické symptómy FMD na analyzovaných figovníkoch.

Zo všetkých infikovaných vzoriek (133 ks) bolo 47 % (62 ks) infikovaných 2 vírusmi, konkrétne 41 % (54 ks) s FBV-1 + FLMaV-1 a 6 % (8 ks) FBV-1 a FMV (Graf 2). Desať percent (14 ks) infikovaných vzoriek bolo infikovaných 3 vírusmi, kde 9 % (12 ks) infekcií tvorili vírusy FBV-1 + FLMaV-1 + FMV a iba 1 % (2 ks) FBV-1 + FLMaV + FULV. Iba 1 % vzoriek, konkrétne 1 vzorka, bola infikovaná všetkými 4 detekovanými vírusmi.

Graf 2 Zastúpenie vírusov v infikovaných rastlinách.

Poďakovanie

Výsledok vznikol za podpory projektu Ministerstva zemědělství NAZV QL24010298.