Kvalita pšenice tvrdej (Triticum durum Desf.) v Slovenskej republike v priebehu rokov 2022 až 2025

Havrlentová M.^1,2, Gavurníková S.¹, Hendrichová J.¹, Jágr M.³

¹NPPC – VURV v Piešťanoch, SR, ²UCM v Trnave, SR, ³CARC – VURV, Praha-Ruzyně, ČR, sona.gavurnikova@nppc.sk

Pšenica tvrdá (Triticum turgidum ssp. durum, Desf.) má popri pšenici letnej významné hospodárske postavenie, najmä v európskej a stredomorskej produkcii obilnín. Tvorí síce len asi 5,6 % európskej produkcie pšenice, no má strategický význam pre agrosystémy suchých oblastí. Jej využitie v ľudskej výžive je veľké, najmä pri výrobe funkčných potravín a cestovín. Mletím tvrdej pšenice vzniká krupica – semolina, ktorá je ideálna na výrobu cestovín a kuskusu pre svoju tvrdosť, žlté sfarbenie a orieškovú chuť. V krajinách ako Taliansko, Francúzsko či Grécko je zákonom stanovené, že cestoviny sa vyrábajú výhradne zo 100 % tvrdej pšenice.

Tvrdá pšenica má vysoký obsah bielkovín, lepku a žltých pigmentov, čo ovplyvňuje kvalitu hotových produktov. Kvalita zrna závisí od interakcie genotypu a prostredia – teplotný stres a nedostatok vody znižujú výnos aj technologické parametre. Norma STN 46 1100-3 definuje dve triedy kvality (A a B) podľa obsahu bielkovín, lepku, sklovitosti a čistoty. Vysoká sklovitosť zrna je dôležitá, pretože pri jej nedostatku vznikajú na sušených cestovinách nežiaduce biele škvrny.

Z nutričného hľadiska poskytuje tvrdá pšenica komplexné sacharidy, bielkoviny, vlákninu, minerály (Fe, Zn, Mg) a bioaktívne látky (karotenoidy, fenoly, tokoly). Produkcia je sústredená hlavne v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a Grécku, no rozširuje sa aj v strednej Európe. Na Slovensku vzrástla plocha pestovania z 13 tis. ha v roku 2011 na viac ako 64 tis. ha v roku 2023. Hlavnými hrozbami pre pestovanie sú klimatické zmeny, pokles obsahu bielkovín a degradácia pôdy, čo si vyžaduje cielené riadenie rizík v produkcii.

Cieľom našej práce bolo s finančnou podporou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) a Agentúry na podporu výskumu a vývoja SR zhodnotiť základné kvalitatívne parametre zrna pšenice tvrdej pestovanej v Slovenskej republike v rokoch 2022 až 2025. V rámci ÚOP MPRV SR: „Monitoring kvalitatívnych parametrov pšenice letnej dopestovanej v Slovenskej republike“ bolo zozbieraných v jednotlivých rokoch 45 až 94 vzoriek pšenice tvrdej, pričom najvyššie zastúpenie mal kraj Nitriansky a Trnavský. Analyzované boli: objemová hmotnosť, obsah N-látok x 5,7, obsah mokrého lepku, číslo poklesu a sklovitosť.

Pšenica tvrdá sa na Slovensku pestuje najmä v Nitrianskom, Trnavskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, menej v Bratislavskom a Trenčianskom. Na základe výsledkov možno konštatovať, že v roku 2022 zodpovedala kvalita A triede, zatiaľ čo v rokoch 2023–2025 bola zaradená do B triedy kvality. Priemerne najnižšia objemová hmotnosť bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji v roku 2023 (759 g·l⁻¹) a v Košickom kraji v roku 2025 (790 g·l⁻¹). V ostatných prípadoch hodnoty presiahli hranicu 800 g·l⁻¹ požadovanú pre A triedu (Obr1). Obsah dusíkatých látok vo väčšine vzoriek dosahoval minimálne 13,0 %, čo zodpovedá A triede, výnimkou bol Banskobystrický kraj v roku 2023 (12,9 %) (Obr2). Minimálnu hodnotu mokého lepku (27,0 %) spĺňali len niektoré vzorky – najviac v roku 2022, keď túto úroveň dosiahli všetky kraje (Obr3). Najnižšia sklovitosť zrna bola v Košickom kraji (napr. 4 % v roku 2025), nízke hodnoty boli aj v Banskobystrickom a Trnavskom kraji, pričom najvyššie hodnoty dosahovali pšenice z Nitrianskeho kraja. V roku 2022 všetky kraje vykazovali priemernú sklovitosť nad 85 % (Obr4). Hodnoty čísla poklesu boli vo väčšine prípadov vyššie ako 250 s (A trieda), výnimkou bol Košický kraj v roku 2025 (146 s) (Obr5).

Obrázek 1. Priemerná objemová hmotnosť (g.l^-1) vzoriek pšenice tvrdej pestovanej v krajoch SR (BB – Banskobystrický, KE – Košický, NR – Nitriansky, TT – Trnavský) v rokoch 2022 až 2025.

Obrázek 2. Priemerný obsah N-látok (%) vzoriek pšenice tvrdej pestovanej v krajoch SR v rokoch 2022 až 2025.

Obrázek 3. Priemerný obsah mokrého lepku v sušine (%) vzoriek pšenice tvrdej pestovanej v krajoch SR v rokoch 2022 až 2025.

Obrázek 4. Priemerná sklovitosť (%) vzoriek pšenice tvrdej pestovanej v krajoch SR v rokoch 2022 až 2025.

Obrázek 5. Priemerné číslo poklesu (s) vzoriek pšenice tvrdej pestovanej v krajoch SR (BB – Banskobystrický, KE – Košický, NR – Nitriansky, TT – Trnavský) v rokoch 2022 až 2025.

Hodnotením kvality pšenice tvrdej pestovanej v rokoch 2022–2025 v SR možno konštatovať, že v porovnaní s rokom 2022 sa okrem obsahu N-látok znížili takmer všetky ukazovatele, pričom často nedosahovali A triedu kvality. Pokles kvality v rokoch 2023–2025 bol spôsobený najmä nižšou sklovitosťou zrna a obsahom mokrého lepku. V rokoch 2022 a 2023 zodpovedalo A triede len 27 % vzoriek, pričom v roku 2023 spĺňalo požiadavky B triedy 76 % vzoriek, čo je o 10 % menej ako v roku 2022. Hlavným dôvodom zhoršenia kvality bolo počasie, najmä dažde počas zberu, ktoré negatívne ovplyvnili sklovitosť zrna. V SR sa najčastejšie pestujú odrody Lunadur, Sambadur, Diadur a Sanodur, pričom ponuka sa rozširuje vďaka registrácii nových odrôd reagujúcich na rastúci záujem pestovateľov. Plochy pestovania pšenice tvrdej majú pritom dlhodobo vzostupný trend. Viac informácií: https://www.vurv.sk/aktivity/vysledky-monitoringu-kvality-psenice.